Nízke Tatry


Nízke Tatry majú nadmorskú výšku 1500-2000m. Sú jednou z najkrajších oblastí Slovenska. Cesty vedú krásnymi dlhými dolinamy, sú prevažne asvaltové a odbočuje z nich veľké množstvo širokých šotolinových ciest, ktoré sa používajú na zvážanie dreva.Turistické značky,ak nevedú po zvažnici nie sú veľmi zjazdné.Ďalej nás obmedzujú zakazy vstupu na bikoch do NAPANTU - hrebeň Nízkych Tatier.Popisované túry sú výberom toho najlepšieho a najzaujímavejšieho čo sme absolvovali. Všetky túry vychádzajú z Brusna,ktoré sa nachádza 20km severovýchodne od Banskej Bystrice.Veľkým nedostatkom Nízkych Tatier je absencia miest na stravovanie a najesť sa nedá ani v Pohostinstvách,kde okrem lacnej pijatiky nemajú takmer nič. Preto odporúčam brávať na cesty vlastný provijant.

NÍZKE TATRY-JUH:




Hlavná stránka-Trasy

1. Brusno - Predajná - Jasenie - Lomnistá dolina - Struhárske sedlo - Salaš pod Zámostskou hoľou - po žltej značke do Jasenianskej dol. - Jasenie - Predajná - Brusno

	Trasa absolvovaná : august 1997
	Dĺžka trasy : 45 km
	Najvyšší bod :1500 m.n.m.

Popis trasy :
Z Brusna do Predajnej po hlavnej ceste cca. 8km Z Predajnej do Jasenia po asfaltke cca.2 km V Jasení odbočime na zelenú značku, a stúpame po asfaltke do Lomnistej doliny. Po cca 10 km prichádzame k Asmolovovej pamätnej izbe - možnosť oddychu. O niekoľko metrov vyššie odbočuje zelená značka do ľava do lesa a to je čas zaradiť malú šajbu. Nasleduje cca 3 km stúpanie po zvážnici do Struhárskeho sedla.Les začína hustnúť, a tí ktorí stačia s dychom spievajú "budovateľské" pesničky a tak odďalujú kontakt s medveďom. Väcšina si však fučí popod nos, potí sa a šlape, spievať nie je veľmi z čoho.Zo Struhárskeho sedla je možné pokračovať po modrej značke do Jasenianskej doliny, my však pokračujeme po neznačenej kamenistej zvážnici ďalej. Postupne vychádzame z lesa, čo je prirodzený dôsledok stáleho stúpania. Naskytá sa nám nádherný výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier.
Pokračujeme ďalej po zvážnici, ktorá sa postupne vyrovnáva a vedie ďalej po vrstevnici popod hlavný hrebeň až k salašu pod Zámostskou hoľou, kde narazíme na žltú značku a môžme si doplniť zásoby vody. Tu sa môžme rozhodnúť o ďalšej ceste. Tí odvážnejší a solventnejší / ktorí majú na pokutu, pretože bikovanie v NAPANTe je hlavne na hrebeni zakázané / vyšlapú po žltej značke na hrebeň a pokračujú po hrebeňovke smerom na Donovaly. My však volíme zjazd, ktorý si zaslúži ozanačenie hardcore a neskôr pešiu turistiku s bikom na pleci po žltej značke do Jasenianskej doliny k prameňu Kyslá. Odtiaľ po asfaltke do Jasenia, Predajnej a po hlavnej späť do Brusna.
Pitná voda : 	
	najlepšie so sebou
	na salaši pod Zámostskou hoľou
	minerálny prameň Kyslá v Jasenianskej doline

Úkryt pred dažďom :	
	drevená chata pri Asmolovovej pamätnej izbe
	salaš pod Zámostskou hoľou
	altánok prameňa Kyslá v Jasenianskej dol.
	alebo prišiplášť, Gore-tex vetrovka ,bez ktorých sa 
	neoplatí vyraziť na túru



Hlavná stránka-Trasy

2. Brusno - Pohronský Bukovec - Jegorovove bunkre -Ráztocké lazy - Ráztoka - Brusno

	Trasa absolvovaná : apríl 1998, júl 1995
	Dĺžka trasy : 25 km
	Najvyšší bod : 1100 m.n.m.

Popis trasy :
Z Brusna výjdeme na križovatku hlavnej cesty a cesty do Bukovskej doliny. Pokračujeme po asfaltke do Pohronského Bukovca . Prejdeme dedinou a stále stúpame po asfaltke. Pri pamätníku bojov SNP po pravej ruke odbočuje žltá značka do prava ale zároveň pokračuje aj po asfaltke ďalej. Tu sa môžeme rozhodnúť, ale jednoduchší prístup k Jegorovovym bunkrom je pokračovať po asfaltke až na jej koniec, kde sa otáča prudko doprava a mení sa na zvážnicu. Pokračujeme po zvážnici. Po ľavej ruke míňame Jegorovove bunkre a môžme sa kochať nádhernými výhľadmi do doliny.
Uznávame, že Jegorov sa skutočne ukryl značne vysoko, ale asi sem nechodil na biku.Stále sa držíme zvážnice a neodbočujeme na zvážnice pripájajúce sa z ľavej strany. Až na križovatke, kde odbočuje zvážnica prudko doľava a druhá mierne doprava dole sa držíme zvážnice iducej stále rovno/ žltej značky /, ktorá o niekoľko metrov končí. Tu vidíme na strome, týčiacom sa za maliniskom žltú a modrú značku. Spomínaným maliniskom prenesieme bike na pleci / asi 50 metrov po vrstevnici / a narazíme na modrú značku, ktorou pokračujeme dole kopcom. Po ľavej ruke míňame prameň a po kratkom úseku lesom vychádzame na lúku.
Pokračujeme po modrej značke cez Ráztocké lazy . Výhľad do doliny ale aj na hrebeň Nízkych Tatier je fantastický /pokiaľ sme vymákli počasie /. Vychutnávame nadherný zjazd po lúke, neskôr po šotolinovej zvážnici. Potom môžme pokračovať afaltkou, alebo sa držíme modrej značky, ktorá vedie lesom a výjde na asfaltku o čosi nižšie. Popri kameňolome pokračujeme do Ráztoky a odtiaľ po hlavnej ceste do Brusna.
Pitná voda :	 
	prameň na modrej značke - Kopcová

Úkryt pred dažďom :
	vlastná improvizácia


Hlavná stránka-Trasy

3. Brusno - Hiadeľ - Hiadeľské sedlo - Korytnica - Donovaly - Bursová - Baláže - Podkonice - Slovenská Lupča - Lučatín - Brusno

	Trasa absolvovaná : júl 1995
	Dĺžka trasy : 55 km
	Najvyšší bod : 1099 m.n.m. - Hiadeľské sedlo

Popis trasy :
Z Brusna po hlavnej ceste smerom na Banskú Bystricu až po odbočku na Hiadeľ, ktorá je hneď za mostom. Po asfaltovej ceste stúpame do dediny Hiadeľ. Pokračujeme po modrej značke, ktorá kopíruje asfaltku. Po ľavej ruke míňame prameň, ktorý je možnosťou doplniť zásobu vody. Pokračujeme po asfaltke, po pravej ruke je pamätník SNP, ďalej zatáčame po asfaltke prudko doprava. Tu treba sledovať modrú značku, lebo nenápadne odbočí do ľava do svahu a opúšťa asfaltku. Ak by sme pokračovali po asfaltke ďalej dostali by sme sa do Sopotnickej doliny. My však vynesieme bike do ľava do svahu a cez rubanisko pokračujeme po modrej značke.
Modrá značka nebola veľmi zjazdná, kvôli popadaným stromom, takže sme do Hiadeľského sedla šli viac popri biku ako v jeho sedle. Konečne vychádzame do Hiadeľského sedla. Slnko praží, oddychujeme. Odtiaľto môžeme po žltej značke obísť Kozí chrbát a pokračovať potom po hrebeňovej červenej značke na Donovaly / viď trasa 4 /. Ale my pokračujeme po modrej značke a teraz aj oficiálnym cyklistickým chodníkom do Korytnice. Vychutnávame príjemný zjazd lesnou cestou až do Korytnice. Tu nasleduje ochutnávka minerálnych prameňov. Pociťujeme, že vzduch je tu oveľa chladnejší, veď celoročná priemerná teplota sa v Korytnici pohybuje okolo 5,5 0C, čo nie je veľmi probikerská teplota. Z Korytnice musíme na Donovaly ísť po hlavnej ceste v hustej premávke, ale netrvá to dlho.
Na Donovaloch zaháňame hlad a smäd. Po krátkej prestávke stúpame po asfaltke cez lúku. Na kopci je rozdeľovník značkovaných ciest. Držíme sa zelenej značky, prechádzame okolo chát a pokračujeme lesom stále po zelenej značke, ktorá nás vyvedie na nádherné lúky. Tu roztáčame bike a vychutnávame zjazd po lúkach s výhľadom na Veľkú Fatru. Uznávame, že toto musí potešiť srdce každého bikera. Míňame salaš a schádzame z lúk viac do lesa. Tu pri druhom salaši odbočíme zo zelenej značky do ľava na široku kamenistú zvážnicu. Po pár kilometroch vytriasania nás vyvedie zvážnica na asfaltovú cestu, po ktorej pokračujeme na Baláže. Za obcou Baláže sa k našej asfaltke pripája z ľava asfaltka. Tu teda odbočíme do ľava. Po krátkom stúpaní vedie asfaltka cez polia do dediny Podkonice. Odtiaľ pokračujeme do Slovenskej Lupče, Lučatína späť do Brusna.
Pitná voda : 
	Hiadeľská dolina - prameň
	Hiadeľské sedlo - prameň
	Korytnica - minerálne pramene
	Donovaly
	na zelenej značke prameň Pri Javore

Úkryt pred dažďom :	
	drevený altánok pri prameni v Hiadeľskom sedle
	drevená chatka v Hiadeľskom sedle
	Korytnica - altánky
	Donovaly

Hlavná stránka-Trasy

4. Brusno - Lučatín - Moštenica - Kyslá - sedlo Hadľanka - hrebeňovkou na Donovaly - Kalište - sedlo Príslop - Moštenica - Lučatín - Brusno

	Trasa absolvovaná : august 1997
	Dĺžka trasy : 50 km
	Najvyšší bod trasy : Kečka 1225 m.n.m.

Popis trasy :   
Z Brusna po hlavnej ceste až po most, kde odbočíme z hlavnej do ľava a pokračujeme do Lučatína. Za Lučatínom odbočíme do prava a pokračujeme po asfaltke do dediny Moštenica. Prichádzame na námestie na križovatku. Na túto križovatku prídeme o niekoľko hodín znova, ale dovtedy nás ešte čaká niekoľko kilometrov stúpania a zjazdov. Na tejto križovatke odbočíme doľava a pokračujeme po žltej značke, ktorá kopíruje asfaltku.
Stúpanie má rastúcu tendenciu, a už nás núti zaradiť malú šajbu. Avšak táto "rozcvička" sa končí včas, sme pri prameni Kyslá. Parkujeme do milosrdného tieňa altánku vpravo od cesty. Využívame poslednú možnosť pred výstupom na hrebeň a naberáme si vodu z prameňa. Po oddychu pokračujeme ďalej po žltej značke, ktorá vedie popri vleku cez zjazdovku. Spočiatku na biku, potom ale všetci popri biku po vlastných.Slnko nás opeká, tešíme sa do lesa.
Tu pod lesom je na čase osedlať bike a pokračovať po značke. Stúpanie lesom nás privádza do sedla Zubová. Tu sa stretávame s obdivnými pohľadmi turistov. Sedlo je trávnaté, ale našu radosť o niekoľko kilometrov kazí lesná cestička, ktorá sa zúžila a je obsypaná balvanmy. A tak vykladáme svojich miláčikov na plece a nesieme prakticky až do sedla Hadľanka.
Výhľad je fantastický a pocity sú zadosťučinením pre všetkých. Z eufórie nás preberá hmyz - ovady a mušky, ktoré nám nedoprajú oddych a po niekoľkých foto záberoch musíme doslova zutekať. Nasleduje jazda po lúke, kadiaľ vedie červená značka. Vychutnávame zakázané ovocie - jazdu na biku v NAPANTe, kde je to obvzvlášť po hrebeni zakázané. Aj napriek tomu treba aj na hrebeni ešte trocha zabrať a to na Kečku / 1225 m.n.m. /
Z Kečky, kde sme sa rozhodli jednou rukou jesť naše zásoby a druhou zabíjať ovady nasleduje zjazd. Skutočná hardcore lahôdka, hlavne v lensj časti sú "prítulné" balvany t.j. pri páde sa k nim dá ľahko "pritúliť". Až pod lesom nasadáme do sedla a spúšťame sa k salašu. Nasleduje technická prestávka - defekt. Oprava netrvá dlho. Pokračujeme po červenej značke. Ak sme sa domnievali, že na Donovaly už budeme iba klesať, rýchlo meníme názor. Strmšie stúpanie po kamenistom teréne preveruje naše zásoby síl. Potom však už skutočne nasleduje downhill. A ešte aj aký! Skutočne niečo pre "pružíciho" bikera, samý šuter,koreň. Skrátka tí, ktorí si ešte nestihli odpružiť svoj bike, majú trasľavé pocity ala zbíjačka. Konečne sa cesta trochu zlepšuje. Stretávame dve turistky, ktoré sa nás pýtajú, či hore rastú čučoriedky. Nuž asi vyzeráme ako zberači lesných plodov.
Konečne Donovaly, parkujeme pri prvom bufete a tešíme sa na pivo. Po tráviacej pauze stúpame po asfaltke cez lúku a zároveň aj po turistických značkách na vrchol lúky. Tu pokračujeme po žltej značke až na Kalište, obec vypálenú v II. svetovej vojne. Po obhliadke pokračujeme po modrej značke / asfaltke / na sedlo Príslop a odtiaľ do Moštenice. Sme opäť na križovatke, kde sme šli pred niekoľkými hodinami. Pokračujeme dolinou do Lučatína a potom do Brusna.
Pitná voda :	
	Kyslá - nad Moštenicou
	prameň pri Javore - pri zelenej a žltej značke cestou z Donovál
	prameň pod sedlom Príslop - na asfaltke do Moštenice

Úkryt pred dažďom :	
	Kyslá - altánok
	Donovaly
	Kalište

Hlavná stránka-Trasy

5. Brusno - Lučatín - Slovenská Lupča - Podkonice - chata na Plešiach - sedlo Príslop - Moštenica - Lučatín - Brusno

	Trasa absolvovaná : apríl 1998
	Dĺžka trasy : 35 km
	Najvyšší bod : Vysoká 987 m.n.m.

Popis trasy :
Z Brusna opäť po hlavnej ceste do Lučatína, Slovenskej Lupče. V Slovenskej Lupči odbočíme doprava na dedinu Podkonice. Stúpame a na obzore pred nami je trávnatá hoľa, na ktorej vidno stožiare vleku a malú chatku - konečnú vlekovú stanicu. To je náš cieľ. Tento výhľad nás ženie dopredu rovnako ako aj počasie, ktoré nie je najvlúdnajšie. Je apríl, sme v Nízkych Tatrách a teplota je sotva 8 C. Mračná sú fialovomodré a visia hrozivo nad našimi hlavami. Riskujeme, že zmokneme. Máme zo sebou prišiplášť a plaštenku do dažďa. V Podkoniciach sa po meších zmätkoch snažíme opýtať na cestu. Je tu však mŕtvo asi všetci konzumujú veľkonočné dobroty. Nakoniec sme predsa objavili pána, ktorý nás poslal za kostol. Tu naozaj začína asfaltka na chatu na Plešiach a nie za Podkonicami ako je to nakreslené v mape.
Stúpanie po asfaltke začína byť naozaj kruté. Rozmýšlame, čo bude ďalej, keď už začiatok je skutočne makačka. Mračná sa rozhodli na nás zoslať niekoľko vločiek. Našťastie nasleduje zákruta doľava a hľa cesta sa vyrovnáva. Síce aj naďalej stúpame, ale už to nie je také hrozné. Stále sme v lese, ale nie veľmi hustom. Posledné stúpanie nás vyvádza do lúkového kotla kde stojí chata a vlek. Tešíme sa na čaj. Márne chata je zamknutá a vyzerá dosť opustene. Je tu chladno. Rozhodujeme sa rýchlo, kedže sa podľa možnosti nikdy nevraciame rovnakou cestou, pokračujeme po modrej značke na hor. Cesta je premáčaná, stúpanie sa zvyšuje a sily ubúdajú. Cesta vedie krížom cez lúku - zjazdovku až na jej vrchol. Tu sa končí a my si uvedomujeme, že modrá značka odbočila doľava už nižšie. Kocháme sa výhľadom a traverzujeme lúkou na modru značku k telegrafným stĺpom. Podľa mapy by sme mali zísť modrou značkou na sedlo Príslop.
Tušíme, že to asi nebude dobre zjazdné, ale dobrodružné povahy nám velia explorovať toto územie. Spočiatku ideme v sedle biku. Lístie je mokré, šmýkame sa. Cesta sa mení na úzky chodníček v riadnom svahu a bike sa opä%t raz stáva batožinou. Kráčame a šmýkame sa v mokrom lísti a blate po vrstevnici. Pohľad doprava nás ubezpečuje o tom,že pád na túto stranu by sa asi zastavilaž kdesi dole v doline, ktorá je hlboko pod nami. Mrholí, je chladno a tmavo. Navrhujem návrat, ale ani mne sa v podstate nechce vrátiť. Presviedčame sa navzájom, že to už nemôže dlho trvať a že to ešte vydržíme.
Cestou z vrchu je stále vidieť stopy po bikoch. Filozoujeme, či tu naozaj niekdo zjazduje. Avšak, keď sa obzerám za seba a vidím aké dôveryhodné stopy zanecháva môj bike, verím tomu, že kto pôjde po nás si určite uznanlivo povie, že tu zjazdovali nejaký šílenci. Asi ťažko vytuší, že "zjazdovali" po vlastných. Konečne vychádzame z lesa na lúku. Sme v sedle Príslop.
Z hrôzou pozeráme na hodinky, je 17.40 hod. To preto, lebo sme vyrazili z Brusna o 15.30 hod / dovtedy totiž stále pršalo /. Sme dostatočne blatoví a pokračujeme po modrej značke a krátky stupáčik nás vyvedie na asfaltovú cestu. Tu sa dáme doprava a po asfaltke klesáme do Moštenice. Cestou sme vyplašili srnca - skutočne nádherný kus. Míňame studničku po ľavej ruke, ale nemáme chuť piť, je nám zima. V Moštenici navrhujem dať si čaj v krčme, ale vzhľado na pokročilý čas nezastavujeme. Moštenická dolina nás vyvedie na starú hlavnú cestu, po ktorej pokračujeme do Lučatína a do Brusna.
Pitná voda :	
	studnička na asfaltke do Moštenice po ľavej stane

Úkryt pred dažďom :	
	chata na Plešiach 

Hlavná stránka-Trasy